VÝCHODNÉ SLOVENSKO.
Stanislav Géci pracuje na Rade Slovenského rybárskeho zväzu ako ichtyológ pre Prešovský a Košický kraj. Tohtoročnú rybársku sezónu považuje za jednu z najkritickejších.
„Možno ju porovnať s rokmi 2003 a 2004. Takmer všetky hromadné úhyny rýb boli spôsobené prepláchnutím odľahčovacích kanálov po letných búrkach,“ približuje S. Géci.
Na rieke Hornád, blízko Spišskej Novej Vsi, alebo priamo v meste boli evidované tri úhyny rýb, čo je najviac za celý východ.
„Dvakrát sme zaznamenali uhynutie rýb na Toryse v Prešove a v Laborci v profile Lastomír, mimo toho hynuli ryby ešte na minimálne šiestich lokalitách,“ dopĺňa informáciu.
Bez vinníka
Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) v Košiciach konštatovala, že úhyn rýb bol vo väčšine prípadov spôsobený povoleným vypúšťaním odpadových vôd z odľahčovacích komôr počas dažďa, čím nedošlo k porušeniu vodného zákona.
Novoveskí rybári však tvrdia, že úhyn v Hornáde bol spôsobený vyplavením kanalizácie tunajšej ČOV a firiem sústredených okolo čistiarne.
„Podali sme podnet na Obvodný úrad ŽP v Spišskej Novej Vsi, v ktorom sme žiadali riešiť túto situáciu na Hornáde. Každá odľahčovacia komora má predsa svojho majiteľa, ktorý by sa mal zodpovedať za jej údržbu,“ dôvodí odborník.
Podnet obvodný úrad postúpil na Krajský úrad ŽP v Košiciach, ktorý situáciu prešetril. „V ich vyjadrení stálo, že kontrolou neboli zistené nedostatky ani porušovanie práv a povinností prevádzkovateľa, teda vlastníka verejnej kanalizácie,“ konštatuje S. Géci.
Majú rybári vôbec možnosť vypátrať vinníka? „Pôvodcu je potrebné nájsť a najmä mu to dokázať. Ak by bolo v danej oblasti viacero väčších znečisťovateľov, je to zložité, lebo čas hrá pre pôvodcov havárie. Ak sa nezistí do niekoľkých hodín, potom je to už problém,“ krčí plecami ichtyológ.
V spomínaných prípadoch SIŽP uzavrela úhyn rýb, ktorý nebol spôsobený „ľudskou rukou“, ale orgánom štátnej vodnej správy povoleným odľahčovaním do verejnej kanalizácie.
Znečistenie organickými látkami
Podľa Géciho bolo tohtoročné sucho vo vzťahu k ichtyofaune zatiaľ najhoršie, aké si za takmer 30 rokov pamätá.
„Väčšinu hromadných úhynov rýb spôsobilo znečistenie organickými látkami. Toto sa deje často pod čistiarňami odpadových vôd alebo z verejnej kanalizácie, kde sa dlhodobo hromadia vyhnívajúce kaly. Tie sa po búrke vo veľkom množstve dostanú do vodného toku. Ak v toku tečie podnormálny stav vody, voda je prehriata a denné teploty dosahujú dlhodobo vysoko nad 30 stupňov Celzia, náhly veľký objem vyhnívajúceho kalu sa nemá s čím dostatočne nariediť. No vode nastane okamžite kyslíkový deficit.“
Prípad na Hornáde
Ak sa obsah kyslíka náhle priblíži k nízkym hodnotám, uhynú naraz všetky druhy a vekové kategórie rýb. Ak deficit kyslíka nie je až taký kritický, hynú citlivejšie ryby na dostatočný obsah kyslíka, napríklad pstruhy a lipne.
To bolo aj v prípade prvého úhynu na rieke Hornád medzi Spišskou Novou Vsou a Markušovcami. Druhý úhyn, presne na tom istom úseku, si už vzal so sebou všetko, čo zostalo po prvom úhyne, teda aj jalca, mrenu, podustvu a podobne.
Snahou rybárov je dostať revíry po úhynoch čo najskôr do pôvodného stavu. Rybári si zväčša musia pomôcť so znovuoživením revírov sami z peňazí od radových členov za predaj povolení.
„Rada SRZ má pre tento účel vytvorený rezervný fond, ktorý síce plne nepokrýva požiadavky všetkých žiadateľov, ale aspoň čiastočne pokryje požiadavky na nákup nových rybích násad,“ uzatvára S. Géci.